„Strachy sa vracajú ako nevyliečená minulosť alebo prichádzajú ako výzva budúcnosti. Sú to prepotrebné smerovníky na našej osobnej ceste, ktoré raz všetky pochopíme a vyliečime.“Prajem vám, aby ste si na smrteľnej posteli nič nevyčítali. Ešte stále je čas počúvať
dušu, naučiť sa rozhodovať a začať konať. Prajem vám, aby ste umreli so spokojnosťou na perách pri rozprávaní, keď okolo vašej postele budú sedieť vnúčence a nebudú vedieť od údivu zavrieť ústa nad tým, čo všetko ste za svoj život vydumali, uskutočnili, podnikli,
získali, videli, zažili, užili, naučili sa. Svoje rozprávanie uzavriete vetami: „Nič neľutujem. Všetko, čo som chcel skúsiť, dotknúť sa, spoznať, užiť si, každý jeden sen som sa pokúsil zhmotniť. Nie vždy sa mi to podarilo, ale nakoniec ma to aj tak doviedlo k niečomu ešte
väčšiemu a úžasnejšiemu. Ďakujem za život a ďakujem aj sebe za chrabrosť a odvahu.“Potom vydýchnete naposledy. V miestnosti zostane ticho. Nik nebude plakať a napriek tomu, že to nik nevysloví, všetkým v mysliach pôjde jedno: „Umrel mocný človek. Hrdina doby! On neprežíval,
on skutočne žil!!!“ Pavel „Hirax“ Baričák
